Oblasť Gemera je známa nielen svojimi prírodnými krásami a rozsiahlymi lesmi, ktoré lákajú tisíce turistov, ale tiež svojimi bohatými ložiskami železných a farebných kovov, ako aj nerudných surovín.

Geologická skladba sa pričinila o to, že v oblasti horného Gemera patrilo banícke povolanie k najstarším povolaniam vôbec.

Medzi najvýznamnejšie ložiská patrí nižnoslanské ložisko a ložisko Kobeliarovo.

Vzhľadom na priaznivú polohu výskytu najkvalitnejších rúd v blízkosti rieky Slaná a na ich ľahko tavitelnú výplň možno predpokladať, že baníctvo v Nižnej Slanej je známe už pred 13. storočím. Prvé písomné údaje o existencii obce Nižná Slaná a súčasne o baníctve vôbec pochádzajú z roku 1360 v spise, ktorý je uložený v štátnom archíve v Budapešti pod značkou DL 5267.

Hlavný rozvoj dobývania a spracovania železnej rudy nastáva v druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí. V rokoch 1867 - 1868 bola postavená vysoká pec Etelka, ktorá sa nachádza na území dnešnej výrobnej prevádzky spoločnosti SIDERIT. V priebehu ďalších rokov sa technológia tažby a spracovania železných rúd zdokonaľovala, až napokon 13. 9. 1969 vyústila do podpísania zakladacej listiny a z príležitosti Ďna baníkov sa položil základný kameň pre zahájenie investičnej výstavby.

Týmto dňom sa začína písať novodobá história nižnoslanského baníctva. V roku 1975 bola zapálená rotačná pec pre magnetizačné praženie rúd a uvedená do chodu linka mokrej úpravy praženej rudy. V lete toho istého roku bol vyrobený prvý magnetický pražený a separovaný koncentrát pre hutný priemysel ako vsádzka pre výrobu surového železa.

V roku 1980 bola uvedená do prevádzky linka vysokopecných peliet, ktoré sú veľmi žiadanou vysokopecnou vsádzkou.

V priebehu troch desaťročí vyrástla v Nižnej Slanej spoločnosť, ktorá svojimi výrobkami získala dobré meno medzi hutníckymi spoločnosťami